23-Október-2000

Dospeláci v detskej koži

V televízii beží seriál o mladej sympatickej právničke Ally McBealovej. Po jej boku sa viackrát objavil mladý právnik. Asi meter vysoký, s chápavým pohľadom. Dieťa. Exceluje v súdnej sieni, hlavnej hrdinke Ally uštedrí nejednu ranu pod pás. Pozná všetky právnické fígle. Na prvý pohľad je to dospelák. Ibaže v detskom vydaní. Ak sa mu niečo nevydarí a súdny spor prehrá, spustí ukrutný plač. Jednoducho, reaguje ako malé ufňukané decko... Napokon, prečo nie? To, že je dieťa geniálne, ešte neznamená, že je dospelé.
Nadané deti nás svojím správaním dokážu zmiasť. Tvária sa ako malí mudrci - všade boli, všetko videli a najmä všetko vedia. Až kým im nevezmete obľúbenú hračku. Vtedy sa rozčúlia tak, ako to dokážu len deti. Za maskou génia sa totiž skrýva emocionálna nezrelosť.

"Pokiaľ sa rozprávate so šesťročným nadaným dieťaťom o počítačoch, zložení ľudského tela či o pravekých jašteroch, niekedy používa také odborné výrazy, že je to mnohým dospelým nezrozumiteľné. Keď sa však započúvate do vtipov, na ktorých sa smeje, akoby ste videli niekoho iného," rozhovorí sa psychologička Ľubica Melociková, ktorá denne pracuje s talentovanými deťmi. "Keď s takýmito deťmi hovoríte o ich záujmoch, vyhovuje im, ak sa s nimi bavíte ako s rovnocennými partnermi. No je zbytočné vysvetľovať im rovnakým slovníkom, prečo si treba umývať zuby a stále mať zaviazané šnúrky. Hoci ich nadanie môže byť veľké, stále sú to len deti. My však niekedy predbiehame ich vývin tým, že chceme, aby sa správali ako dospelí. Ale nemôžu byť predsa geniálni po všetkých stránkach," vysvetľuje.

Podľa jej slov za mimoriadne nadané dieťa môžeme považovať to, ktoré svojimi schopnosťami predstihuje väčšinu rovesníkov. "Najlepšie to ilustruje tzv. Gaussova krivka, ktorá znázorňuje rozloženie istej schopnosti v populácii. V jej strede sa nachádza väčšina populácie. Začiatok a koniec krivky sú dva protipóly. V populácii je približne rovnaký počet mentálne postihnutých ako géniov. Sú to zhruba tri percentá po oboch stranách krivky. To znamená, že zo sto ľudí budú mimoriadne nadaní len traja," hovorí Melociková.

A dodáva: "V minulosti sa za géniov považovali najmä deti s pozoruhodnými umeleckými schopnosťami, ako napríklad Mozart. Neskôr sa k nim priradili aj intelektovo nadané deti. Dnes už odborníci vyčlenili osem rôznych druhov inteligencie, od pohybovej, až po schopnosť dorozumievať sa s inými ľuďmi, čiže interpesonálnej inteligencie."

Trpezlivosť, vážení!

Mnohí sa zamýšľajú, či je nadané dieťa schopné uvedomiť si svoju výnimočnosť. Odborníci tvrdia, že niektoré áno, ale tie, ktoré sa nestretávajú s rovesníkmi, vôbec nie. Typický príklad je jedináčik. Nemá súrodencov a nemá sa teda ani s kým porovnávať. Až keď príde do škôlky, zistí, že je šikovnejší než ostatní. "Učiteľka ma stále chváli, asi som perfektný," pomyslí si malý génius a automaticky mu stúpa sebavedomie. Niekedy sa však stane aj pravý opak.

"Mimoriadne nadané deti bývajú pre svoju nadpriemernú aktivitu ťažko zvládnuteľné. Majú veľkú fantáziu, dávajú otázky, ktoré sú aj pre nás dospelých často nepochopiteľné alebo absolútne nepodstatné. Neraz sa zdajú byť nemotorné. Od rodičov alebo okolia dostávajú signály, že s nimi niečo nie je v poriadku. Dieťa to pochopí po svojom a začne sa podcenovať. Preto by si rodičia i učitelia mali uvedomiť, že to, aký význam pripíše svojmu nadaniu a akým spôsobom ho využije, závisí do veľkej miery od nich," konštatuje psychologička.

Pre rodičov je nadané dieťa obrovskou skúškou trpezlivosti. Stále sa na niečo vypytuje. Vyžaduje si veľkú pozornosť. Všimne si každú drobnosť. Jednoducho, nikdy nedá pokoj. "Nadané deti prekypujú energiou a majú úžasne silnú vôľu presadiť sa. Dokonca im stačí menej spánku ako ostatným deťom. V každom prípade si však vyžadujú špeciálnu pozornosť. Žiaľ, nie každý rodič to zvláda. Často sa stáva, že rodičia prídu do pedagogicko-psychologickej poradne s talentovaným dieťaťom nie pre jeho nadanie, ale preto, lebo je podľa nich problémové," hovorí Melociková.

Kam do školy?

V našej spoločnosti je trend začleňovať postihnutých žiakov medzi ostatných. Nie je teda v protiklade s týmto trendom, ak nadané deti vyčleňujeme do zvláštnych tried alebo škôl?

"Dnes už nikto nepochybuje o tom, že aj keď začleníme postihnuté dieťa do bežnej triedy, potrebuje špeciálnu starostlivosť, individuálny prístup aj program. Podobne je to s nadpriemerne nadanými deťmi. To, čo stačí priemernému žiakovi, mimoriadne nadaného neuspokojí. Takéto dieťa chce vedieť viac, inak sa nudí. Ak škola neuspokojí túto túžbu, nesplní svoju základnú funkciu - vzdelávať, ale naopak pôsobí ako retardér. Mali by sme preto rozmýšľať nad spôsobom, ako zabezpečiť špeciálnu starostlivosť pre nadané deti. Iste, môžeme im vytvoriť priestor aj v rámci bežných tried. To však pri súčasnom školskom systéme a počte detí v triedach nie je jednoduché. Preto bude zrejme lepšie uprednostniť špeciálne školy, ktoré sú zvlášť prispôsobené ich osobitým potrebám," vysvetľuje psychologička.

A dodáva: "V klasickej škole učiteľ nemá čas dostatočne sa venovať nadaným deťom. Keďže rýchlo napredujú, prestanú ho počúvať. Veď rozpráva veci, ktoré ony už dávno vedia. Potrebujú byť aktívne, a tak vyrušujú alebo si čítajú pod lavicou. Preto sú pre mnohých učiteľov nadané deti problémové. Pritom ľahko sa môže stať, že vo vyšších ročníkoch títo žiaci zistia, že majú v niečom medzery. No už je ťažké naskakovať do idúceho vlaku. V prvotných fázach sa totiž nenaučili učiť. Nie však vlastnou vinou. Keď si žiadali podnety, nedostali ich."

Konečne šťastný

Niektorí rodičia majú strach dať dieťa do zvláštnej školy. Obávajú sa, že týmto zasiahnu do jeho normálneho vývoja. Jednoducho, nechcú, aby ich dieťa prišlo o detstvo. "V skutočnosti je to naopak. V škole pre mimoriadne nadané deti sa uprednostňuje hravá forma vyučovania. Podporuje sa tým tvorivosť a tiež prirodzené prejavy detí. Prechod zo škôlky do školských lavíc je omnoho plynulejší, ako na »normálnej« škole. Detstvo sa takto skôr predĺži, než skráti," konštatuje Melociková.

Ako hovorí, veľa ľudí namieta, keď do školy pre nadaných prijmú mladšie ako šesťročné dieťa. Niektorí dokonca tvrdia, že je to týranie. "Keby to bolo proti vôli dieťaťa, výčitka by bola opodstatnená. No poznám malého chlapčeka, ktorý sa dostal do školy a dnes tvrdí, že je konečne šťastný. V škôlke sa vraj nemal s kým rozprávať, nemohol si čítať ani robiť s počítačom. Podľa jeho slov iba tam strácal čas. Máme právo nútiť dieťa hrať sa s autíčkami, keď to nechce? Myslím, že nie," hovorí psychologička.

Nemám nijaké nadanie, som len tvrdohlavý ako mulica a strašne zvedavý. Einstein

Pravda 11.8.2000 - Michaela Lacková

 

 

 

 

 

 

©   2000 YSS Slovakia & DIDA  / All Rights Reserved

  GD Master: Július K. Jahnátek ml.  & Roman Zbín/ All Rights Reserved
.
COPYRIGHTS, TRADEMARKS & RESTRICTIONS

All Images and Logos on this page are copyrighted by their respective production companies.

COPYRIGHTS, TRADEMARKS, & RESTRICTIONS

ALL RIGHTS RESERVED. ALL MATERIALS CONTAINED IN THIS SITE, INCLUDING, BUT NOT LIMITED TO, REVIEWS, IMAGES, ILLUSTRATIONS, AUDIO CLIPS, AND VIDEO CLIPS (COLLECTIVELY "THE MATERIAL") ARE PROTECTED BY COPYRIGHT AND TRADEMARK AND SHALL NOT BE USED FOR ANY PURPOSE WHATSOEVER OTHER THAN PRIVATE, NON-COMMERCIAL VIEWING PURPOSES. REPRODUCTION, DUPLICATION, DISTRIBUTION, DERIVATIVE WORKS, POSTING, AND OTHER UNAUTHORIZED COPYING OR USE OF THE MATERIAL CONTAINED HEREIN IS EXPRESSLY PROHIBITED