23-Október-2000

Aj nadané deti majú svoje problémy

Jolana Laznibatová siahla po čistom liste papiera a šikovnými ťahmi ceruzky rýchlo nakreslila schému Gaussovej krivky. "Na oboch jej póloch sú tí, ktorí nejakým spôsobom vyčnievajú z priemerného radu tvoriaceho približne 74 percent," pustila sa do vysvetľovania. Vidno, nerobí tak po prvý raz. "Rozdelení sú rovnomerne. Na jednom póle deti postihnuté, na druhom mimoriadne nadané. O nich panujú mýty, že pomoc nepotrebujú. Vraj si pomôžu samy. Opak je pravdou. Aj mimoriadne nadané deti sú svojím spôsobom postihnuté. A ich rodičia majú s nimi tiež nemalé problémy."
Päťročný Roman Francisty zo Zvolena kreslí, číta, píše, počíta, hrá na klavíri z nôt. Bez problémov to všetkým dokazoval aj na nedávnom celoslovenskom stretnutí nadaných detí predškolského veku od 2 do 5 a pol roka v škole, ktorá bola založená kvôli nim a pre nich a ktorej je PhDr. Jolana Laznibatová, CSc., riaditeľkou. Jeho rodičia práve čakali na výsledky prijímacích skúšok do prvej triedy jazykovej školy. Majú pocit, že by sa už teraz nudil aj v klasickej druhej. Vôbec si však nemyslia, že by im mal niekto niečo závidieť.

Zraniteľné a nevyrovnané

"Nemal ešte ani tri roky, keď sme s ním museli navštíviť psychologičku. To už poznal celú abecedu z jednoduchej hry s drevenými kockami, pre maličkosti však vybuchol do extrémnych záchvatov plaču," spomína otec Roman starší. "Povedala nám, že jednoducho potrebuje širší priestor a skontaktovala nás s pani Laznibatovou." Mama Renáta dodáva: "Komunikovať s ním musím ako s dospelým. Spokojný je len vtedy, keď všetko logicky pochopí a dostane vyčerpávajúcu odpoveď na každú otázku."

Ani na spomínanom stretnutí nebolo zriedkavým javom, že sa dieťa rozplakalo, prípadne sa tvrdohlavo zaťalo práve vtedy, keď ho niekto o niečo požiadal. "U mimoriadne nadaných detí sa v osobnostnej sfére všeobecne pomerne často prejavuje istá emocionálna a sociálna nevyrovnanosť, zvýšená precitlivenosť a zraniteľnosť," hovorí Jolana Laznibatová. "Sú perfekcionistické, kritické aj sebakritické, uzavreté až neprístupné, ťažšie prispôsobivé."

Mimoriadne nadané deti sa prejavujú atypicky. Občas až tak, že rodičia sami seba pokladajú za neschopných, keďže sa správanie ich detí značne vymyká z bežného rámca a okolie ich pokladá za nevychované. Jolana Laznibatová už roky obhajuje práva mimoriadne nadaných detí. Vypracovala Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti v podmienkach základnej školy, na základe ktorého vznikla 1. septembra 1993 prvá experimentálna trieda pre nadané deti na Slovensku. K 1. januáru 1998 vznikla samostatná Škola pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Medzitým - od roku 1997 - boli postupne podľa tohto modelu otvorené triedy pre nadané deti v Nitre, Topoľčanoch, Ružomberku, Rimavskej Sobote, v Košiciach a Prešove. Záujem o ne prejavili aj v Šali, Liptovskom Mikuláši, Komárne a Vranove. Chcela by však vo väčšej miere pomáhať aj rodičom, obzvlášť menších detí. "Na Slovensku neexistuje jediná špeciálna poradňa, ktorá by pomohla usmerniť prácu rodičov a učiteľov s takýmito deťmi," hovorí so smútkom, dúfa však, že v novej budove školy na Teplickej ulici, ktorú už majú pridelenú od svojho zriaďovateľa KÚ v Bratislave, sa nájde priestor aj pre ňu.

Celkom ako špongia

"Mami, našla som Severku!" Päťročná Dáška preťala ticho triedy, v ktorej rodičia odpovedali na otázky v rámci výskumného projektu Vynárajúca sa gramotnosť a jej stimulácia u intelektovo nadaných detí predškolského veku (realizuje ho kolektív odborníkov z Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky PdF UK v spolupráci so Školou pre mimoriadne nadané deti). Jej mama ani nechcela, aby sa vôbec spomenulo jej priezvisko. "Viete, nechcem z nej robiť cvičenú opičku, ukazovať, či sa chváliť, čo všetko vie. Chcem jej pomôcť." Dáška sa ako dvaapolročná naučila cez vianočné sviatky čítať, ovládala počítač. "Doma sme to brali normálne. Je to hrozné, ale bolo to tak - boli sme radi, že dá pokoj, že si stále niečo číta," priznáva Dáškina mama. "Až keď ma upozornili cudzí ľudia, že to nie je normálne, povedala som si, že musím niečo pre ňu urobiť. Už aj preto, že je samotárka." Rozhodla sa tak však aj na základe skúseností s dvoma staršími deťmi. Starší syn nešiel do školy so svojimi rovesníkmi, ale neskôr, potom však začal šušlať. Staršia dcéra bola tiež šikovná, nie až ako Dáška, ale predsa. V prvej triede sa nudila, teraz v šiestej triede kolíše v priemere. Bez toho, aby sa učila, má jednotky a dvojky a - akoby zlenivela.

"Poznám tiež prípad, že dieťa, ktoré vedelo krásne čítať už pred prvou triedou, sa naraz vrátilo na nižší vývinový stupeň. Šušlanie, ráčkovanie, maznanie. Je to prirodzená reakcia detského organizmu na to, že sa nemôže rozvíjať prirodzeným tempom. Ak sa u nich nepodporuje ich úžasná schopnosť učenia a vynikajúca pamäť, nenaučia sa učiť a pracovať a postupne stratia záujem o školu," potvrdzuje Jolana Laznibatová.

Mimoriadne nadané deti majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. To, čo sa javí pre bežnú populáciu ako nezvládnuteľné, ony vyslovene potrebujú. Celkom, ako špongia. Nevyhnutne potrebujú nasávať vedomosti a informácie. Jediná správna zásada pre nadané deti je: čo najviac ich zaťažovať, až kým samy nepovedia stop. "Učiteľky v našej škole to vôbec nemajú jednoduché," hovorí Jolana Laznibatová. "Na každý deň si vypracúvajú špeciálne listy a úlohy a samy vytvárajú pre deti doplnkové učebnice. Je to napokon aj cieľom našej školy. Vypracovať doplnkové učebnice pre mimoriadne nadané deti, ktoré by mohli poslúžiť aj pedagógom na normálnych školách.

Individuálny prístup

Štatistiky potvrdzujú, že čoraz viac detí sa presúva z normy do pólov. Rodí sa viac detí postihnutých, ale aj viac detí mimoriadne nadaných. Už dávnejšie vyslovila Jolana Laznibatová myšlienku, že starať sa o postihnutých je humánne, nestarať sa o nadaných je krátkozraké. "Špeciálne školy a triedy pre nadané deti sú najlepšie pre rozvoj ich vysokých schopností, to potvrdzujú skúsenosti zo zahraničia, ale aj naše výsledky. Vieme však, že školstvo peniaze nemá, preto sa usilujeme o stimulačný program pre mimoriadne nadané deti realizovateľný aj v normálnych triedach," zapája sa do diskusie Miriam Harnúšková z katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky. "Budúce učiteľky už pripravujeme viac na individuálnu prácu s každým dieťaťom. Je jedno, či je to dieťa povedzme s dyslexiou alebo mimoriadne nadané. Pre pedagógov nadaných detí je však potrebná ešte špecifickejšia príprava. Vieme, vyžiada si to čas a boj so zaužívanými metódami vyučovania, no je to jediná schodná cesta," dodáva presvedčivo.

Čo môže nastať bez individuálneho prístupu k nadanému dieťaťu? Veľa ráz sa zmení na problémové. Dieťa, ktoré má troj- až štvorročný vývinový náskok, sa v škole, ktorá má tendenciu zarovnávať, nudí a vyrušuje. Svojsky protestuje, za čo mu často prischne prívlastok žiak s poruchami správania. Stali sa dokonca také extrémne prípady, že deti navrhnuté do osobitnej školy mali IQ 140, čo znamená vysoko nadané dieťa. A to všetko preto, lebo často nepoznáme charakteristické znaky a prejavy nadaných detí, nevieme, ako s nimi pracovať.

Ako možno v predškolskom veku spoznať mimoriadne nadané dieťa? "Niečo iné je talent a niečo iné nadanie," vysvetľuje Jolana Laznibatová. "Nadanie sa prejavuje predovšetkým v oblasti intelektovej. Okolo troch rokov tieto deti prirodzene poznajú písmená, okolo štvrtého, piateho čítajú texty a začínajú písať. Zaujímajú sa o veci, ktoré ostatné deti ešte nevnímajú, milujú encyklopédie. Okrem atypického správania je čítanie a písanie prvý signifikantný znak toho, že môže ísť o nadané dieťa."

Viac chlapcov ako dievčat

Najmladším účastníkom stretnutia (zišlo sa ich okolo tridsať) bol dvaapolročný Adam Kováč z Bratislavy. Mal svoj deň. Čítal písmená a bez ostychu napísal na tabuľu veľké Q. "Najmladšie dieťa, ktoré k nám začalo chodiť do školy, malo necelých päť rokov. Každé však musí splniť medzinárodne uznávanú a pre nadanie platnú úroveň IQ v rámci vyšetrení validnými štandardnými psychologickými testmi (najmenej dve psychologické vyšetrenia), preukázať určitú vedomostnú úroveň, ako aj svoju individuálnu úroveň emocionálno-sociálnej zrelosti," hovorí o podmienkach prijatia na školu aj do špeciálnych tried Jolana Laznibatová.

Zaujímavé je, že hoci v iných mestách nie je pomer chlapcov a dievčat taký razantný, v Bratislave je veľmi výrazný: jedna štvrtina sú dievčatá, ostatní chlapci. Možno povedať, že je to dané o. i. tým, že viacerí rodičia nadanie svojho dieťaťa v predškolskom veku podcenia. Dajú ho na bežnú školu a tam vzniknú problémy, ktoré sa u chlapcov prejavujú vypuklejšie. Dievčatá sú prispôsobivejšie, pre školu prijateľnejšie. "Nadanie je však od pohlavia nezávislé, objavuje sa rovnako u chlapcov ako u dievčat. Isté rozdiely ale predsa len vo výkonoch medzi pohlaviami sú. K takýmto schopnostiam donedávna patrili verbálne schopnosti a priestorová predstavivosť, kde sa vždy potvrdili rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, medzi mužmi a ženami. Dnes je potvrdené, že úroveň verbálnych schopností sa medzi pohlaviami vyrovnala, zostali však rozdiely v úrovni priestorovej predstavivosti," spresňuje Jolana Laznibatová. "Je to dané aj historickým a sociálnym vývojom, keď ženy ostávali pri ohnisku a muži sa vyberali na lov. Až tam siaha fakt, že u chlapcov sa vyvinula lepšia priestorová predstavivosť. Na tú navyše pôsobí aj pohlavný hormón testosterón, ktorý je u nadaných detí výrazne nižší ako v bežnej populácii. Všeobecne v priemernej populácii ho majú chlapci viac ako dievčatá. U nadaných detí sú tieto hodnoty prakticky rovnaké. Aj takéto zistenia, ku ktorým dospeli výskumy nadaných detí, robíme v spolupráci s pracovníčkami Fyziologického ústavu LF v Bratislave MUDr. D. Ostatníkovou a M. Dohnányovou. Ukázalo sa totiž jednoznačne, že k nadaniu ako takému treba pristupovať interdisciplinárne. Za jeden koniec musia ťahať psychológovia, pedagógovia, lekári."

V USA vyrátali, že jeden nadpriemerne nadaný človek prinesie taký spoločenský efekt ako päť priemerných. V Európe až za posledné roky stúpa povedomie o potrebe podporovania nadaných. Vo vyspelých krajinách sú totiž považovaní za bohatstvo až strategického významu. "Sme my takí bohatí, že tomuto obrovskému potenciálu schopností nemusíme dať šancu rozvíjať sa?" pýta sa Jolana Laznibatová.

Pravda 24.5.2000 - MÁRIA ĎURIŠOVÁ, FOTO PRAVDA - PETER MAYER

 

 

 

 

 

 

©   2000 YSS Slovakia & DIDA  / All Rights Reserved

  GD Master: Július K. Jahnátek ml.  & Roman Zbín/ All Rights Reserved
.
COPYRIGHTS, TRADEMARKS & RESTRICTIONS

All Images and Logos on this page are copyrighted by their respective production companies.

COPYRIGHTS, TRADEMARKS, & RESTRICTIONS

ALL RIGHTS RESERVED. ALL MATERIALS CONTAINED IN THIS SITE, INCLUDING, BUT NOT LIMITED TO, REVIEWS, IMAGES, ILLUSTRATIONS, AUDIO CLIPS, AND VIDEO CLIPS (COLLECTIVELY "THE MATERIAL") ARE PROTECTED BY COPYRIGHT AND TRADEMARK AND SHALL NOT BE USED FOR ANY PURPOSE WHATSOEVER OTHER THAN PRIVATE, NON-COMMERCIAL VIEWING PURPOSES. REPRODUCTION, DUPLICATION, DISTRIBUTION, DERIVATIVE WORKS, POSTING, AND OTHER UNAUTHORIZED COPYING OR USE OF THE MATERIAL CONTAINED HEREIN IS EXPRESSLY PROHIBITED