23-Október-2000

MIMORIADNE NADANÉ DETI PRÍŤAŽOU ?

V zastrčenej Turnianskej ulici na konci bratislavskej Petržalky sa nachádza jedinečná Škola pre mimoriadne nadané deti. Riaditeľkou je psychologička PhDr. Jolana Laznibatová, CSc. (50). Na otázku, či ju vymenovali do funkcie za zásluhy, alebo za trest, neodpovedala. Sama nevie, oboje totiž môže byť pravda.

Rodáčka z Polomu pri Hnúšti vyštudovala odbor psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave roku 1970. Nastúpila pracovať do Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Začala sa zaujímať o intelektové schopnosti detí, hľadať príčiny, prečo niektoré dosahujú vynikajúce a iné zlé výsledky. Do módy prichádzalo zriaďovanie matematických a jazykových tried, na základe testov sa robil výber. Postupom času sa ukázalo, že o špeciálnych rozumových schopnostiach a vysokom nadaní detí veľa nevieme. Od roku 1979 sa psychologička Laznibatová intenzívne zaoberá problematikou nadaných detí.

VYBOČENIE Z PRIEMERU

Nielen zo zahraničnej literatúry, ale aj z našich výskumov sme zistili, že naozaj existujú mimoriadne nadané deti. Aj u nás na Slovensku, - povedala nám PhDr. Jolana Laznibatová. – Zväčša prišli do nášho ústavu s rodičmi, ktorým sa nepozdával “abnormálny” vývoj ich ratolesti. Veď niektoré vedeli rozprávať už ako ročné, ako trojročné už poznali a písali tlačené písmená celej abecedy, ako päťročné vedeli čítať. Nezaujímali ich však rozprávky, ale jednoduché encyklopédie, z  ktorých si osvojili vedomosti z vybraných oblastí (najmä prírodovedy a zemepisu) prevyšujúce vedomosti dospelých.

Často však posielali deti na odborné psychologické vyšetrenie aj pedagógovia. Učiteľkám z materských škôl sa nepozdávali deti, ktoré nechceli popoludní spávať, vyrušovali, nudili sa, neprispôsobovali sa ostatným. Ešte horšie to bolo na základnej škole. Jedinci, ktorí už vedeli čítať, písať a rátať, boli neposední, učivo ich nezaujímalo, učiteľom skákali do reči a vykrikovali výsledky, očividne sa nudili. Stávali sa “problémovými”.

- Pochopiteľne, výnimočne nadané deti sa inak správajú aj doma. Sú veľmi živé, o všetko sa zaujímajú, spontánne a rýchlo sa učia, majú vynikajúcu pamäť. Dokážu však byť aj veľmi uzavreté do seba, precitlivené a len ťažko nadväzujú priateľstvá a získavajú si rovesníkov. Cítením sú síce deti, no rozumovo niekedy prevyšujú aj dospelých. Ťažko sa podriaďujú, stavajú sa na odpor, majú vlastné názory na veci, chcú sa presadiť, neuznávajú autority, - vymenúvala psychologička Laznibatová vlastnosti mimoriadne nadaných detí, ktorými neraz rodičom aj strpčujú život.

SPOZNÁVANIE VÝNIMOČNOSTI

V Amerike sa psychológ Lewis Terman už roku 1921 pustil do dlhodobého skúmania vlastností mimoriadne nadaných detí. Výskum na Kalifornskej univerzite trval sedemdesiat (!) rokov a okrem iného potvrdil, že je veľmi dôležité včas rozpoznať prvky výnimočného nadania. To isté tvrdí aj v súčasnosti uznávaný teoretik z Harwardovej univerzity Howard Gardner. Objavenie a podchytenie nadania už v predškolskom veku dáva šancu na jeho rozvinutie.

Štáty Európy sa k mimoriadne nadaným deťom správajú dosť macošsky. Školský systém vychádza z princípov tzv. pruskej kadetky starej dvesto rokov. Podľa nej je rozhodujúce naučiť žiakov čítať, písať, rátať a – poslúchať.

Geniálne deti však majú svoj svet, búria sa proti priemernosti, zákazom i príkazom, vo svojom odbore chcú byť perfektné. Nie sú typickí jednotkári vo všetkom, vyžadujú tolerantnosť. Zastarané názory na výučbu prežívajú v Európe aj v tom, že vraj osobitnú pozornosť treba týmto deťom venovať až na strednej škole. Tak to v súčasnosti platí napríklad v Nemecku, Rakúsku či Švajčiarsku.

-Už v predškolskom veku sú tieto deti vyhranené osobnosti, ich výnimočnosť treba však podporiť, rozvíjať. Ak sa tak nestane, nie je zriedkavosťou, že potom na základnej škole úmyselne znižujú svoje schopnosti a vedomosti až na priemer, aby vyhoveli pedagógom a získali priateľstvo rovesníkov. Zvyčajne tým však utlmujú a neskôr strácajú svoje mimoriadne vlohy a nadanie, - upozorňuje riaditeľka Laznibatová. Veľa zla už napáchala tradičná predstava, že nadané deti sa presadia samy, že ich netreba podporovať.

Tvrdí sa, že z celkovej populácie sa rodia len dve až tri percentá výnimočne nadaných detí. Najnovšie štatistické údaje potvrdzujú, že v Európe je nadané už každé piate dieťa.

-Priklonila by som sa k týmto údajom. Ukazuje sa, že práve na Slovensku máme vynikajúci genofond a tým predpoklad na rodenie sa mimoriadne nadaných detí. Cez našu krajinu prechádzali rozliční bojovníci, čo malo nielen negatívne dôsledky v podobe skazonosných vojen, ale vplývalo aj na kvalitu reprodukcie, potomstva. Napriek súčasnému znižovaniu pôrodnosti máme relatívne veľa mimoriadne nadaných detí. Len ich treba objaviť a podporiť.

LASTOVIČKY, KTORÉ TEŠIA

-Boli to práve rodičia, ktorí nás nútili, aby sme niečo robili a urobili pre výnimočne nadané deti, - spomína si riaditeľka Laznibatová. – Pripravila som projekt a roku 1993 sme otvorili prvú experimentálnu triedu pre takéto deti v Bratislave a od začiatku tohoto roka tu vznikla Škola pre mimoriadne nadané deti so špeciálnymi pedagogickými postupmi. V prvej až šiestej triede je 85 žiakov, každému sa venujeme osobitne. V tomto školskom roku sa otvorili prvé triedy v Nitre, Košiciach a Rimavskej Sobote, pravdepodobne na jeseň sa začne s takýmto vyučovaním aj v Ružomberku. Chceli by sme postupne rozširovať tieto triedy, našou snahou je zatiaľ aspoň v bratislavskej škole doviesť triedy až k maturitám.

Zdá sa, že je to reálny cieľ, pretože Krajský úrad v Bratislave vychádza tejto ojedinelej škole v ústrety. Dokonca ju mieni presťahovať z excentricky vzdialenej ulice Petržalky niekde bližšie do stredu Bratislavy. Veď rodičia sem obetavo zvážajú deti z celého kraja, niektorí zo vzdialenosti tridsať až päťdesiat kilometrov.

Pani riaditeľka, spomínali ste, že na Slovensku nemáme núdzu o mimoriadne nadané deti, ale ak sa ich talent včas neobjaví a nepodporí, nemusí sa rozvinúť, zúročiť. Nemali by sa týmto deťom venovať v každom okrese ?

Psychologička Dr. Laznibatová sa iba pousmiala, pravdaže, mali. Je totiž naozaj nesprávne si myslieť, že z každého nadaného dieťaťa bude bez podpory aj nadaný dospelý. Je hriech mrhať nadaním, inteligenciou, tvorivým myslením, často až genialitou. Veď aj vďaka podpore matematických tried a špeciálnemu prístupu v nich slovenskí školáci dokázali obsadiť siedme miesto na svete v matematike! Podobné úspechy už máme aj v prírodovedných predmetoch a programovaní. Máme osobitné športové triedy a umelecké školy, ktoré rozvíjajú talenty mladých špecifickými postupmi. Špeciálnu starostlivosť venujeme už roky hendykepovaným postihnutým aj podpriemerne inteligentným deťom, prečo potom nepomáhame mimoriadne nadaným deťom?

- Pripravuje sa vyhláška s názvom Starostlivosť o mimoriadne nadané deti. Navrhujeme, aby takéto špeciálne triedy vznikali podľa potreby, nemusí to byť vždy v okresnom meste. Je to v právomoci každého riaditeľa školy, samozrejme, musí sa to koordinovať. Možno spočiatku by stačilo, keby sa nadaným žiakom mohli osobitne venovať pedagógovia podľa systému, ktorý teraz s našimi pedagógmi rozpracúvame.

VKLAD DO BUDÚCNOSTI

Psychologička PhDr. Jolana Laznibatová, CSc., je aj podpredsedníčkou Spoločnosti pre nadané deti na Slovensku a podpredsedníčkou národnej sekcie ECHA (Európskej rady pre vysoké schopnosti) pre Čechy a Slovensko. Možno povedať, že jej zanietenie a odborné koncepcie už priniesli prvé výsledky v starostlivosti o mimoriadne inteligentné deti.

Poznám situáciu v tomto smere vo svete i v Európe, naozaj naše malé Slovensko svojím spôsobom udáva tón. Musíme však dokázať viac. Americká psychologička Norah Maierová múdro tvrdí, že nemáme právo prispôsobovať tieto deti bežnej populácii. Ich myslenie a videnie a videnie sveta je iné, s nadhľadom vidia ďalej. Globálnym pohľadom a riešením problémov môžu pomôcť zachrániť svet ekonomicky, ekologicky i pred náboženským fanatizmom.

Riaditeľka Laznibatová vedie poradenský servis pre rodičov takýchto detí. Žiadalo by sa však vybudovať oficiálnu poradňu pre nadané deti, respektíve Centrum pre nadanie a talent, ktorého projekt už odovzdala na Ministerstvo školstva SR. A postupne zriaďovať aj špeciálne triedy pre výnimočne nadané deti už v materskej škole.

Žiadalo by sa ešte všeličo, dôležité však je, že sa vôbec s takouto aktivitou u nás začalo. Možno sa postupne nájdu aj financie, aj múdri sponzori. Rozvíjať schopnosti mimoriadne nadaných detí je predsa najlepšia investícia do budúcnosti nášho národa.

ŽIVOT č.11/98, Autor : Tibor Michal

 

 

 

 

 

©   2000 YSS Slovakia & DIDA  / All Rights Reserved

  GD Master: Július K. Jahnátek ml.  & Roman Zbín/ All Rights Reserved
.
COPYRIGHTS, TRADEMARKS & RESTRICTIONS

All Images and Logos on this page are copyrighted by their respective production companies.

COPYRIGHTS, TRADEMARKS, & RESTRICTIONS

ALL RIGHTS RESERVED. ALL MATERIALS CONTAINED IN THIS SITE, INCLUDING, BUT NOT LIMITED TO, REVIEWS, IMAGES, ILLUSTRATIONS, AUDIO CLIPS, AND VIDEO CLIPS (COLLECTIVELY "THE MATERIAL") ARE PROTECTED BY COPYRIGHT AND TRADEMARK AND SHALL NOT BE USED FOR ANY PURPOSE WHATSOEVER OTHER THAN PRIVATE, NON-COMMERCIAL VIEWING PURPOSES. REPRODUCTION, DUPLICATION, DISTRIBUTION, DERIVATIVE WORKS, POSTING, AND OTHER UNAUTHORIZED COPYING OR USE OF THE MATERIAL CONTAINED HEREIN IS EXPRESSLY PROHIBITED